Kassaboys Košice 2012 – Cenzurované dielo, alebo kritická prax?

Autor: Richard Gregor | 25.1.2013 o 15:52 | (upravené 25.1.2013 o 19:24) Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1698x

Krátko pred príchodom Nového roku, roku, ktorý má byť z dôvodu EHMK Košice 2013 najvýznamnejší v dejinách slovenskej medzinárodnej kultúrnej politiky, došlo vo verejnom priestore našej východnej metropoly k odstráneniu výtvarnej inštalácie – „časovanej bomby“ z dielne mladých košických tridsiatnikov Kassaboys. Kauza prebrala z decembrovej vianočnej nálady aj médiá. Viaceré osobnosti výtvarného diania sa viac či menej diplomaticky, s vedomím najvyššieho štátneho záujmu, ktorým je úspech celoročného podujatia, vyjadrili k cenzúre. Kriticky a/alebo zmierlivo. Uvedomil som si, že problém má viacero rovín a na tie by som chcel upozorniť.

Košickú výtvarnú scénu dlhodobo motivuje jej vlastná alternatívnosť, vymedzujúca sa proti „oficialite“ dominantnej bratislavskej scény s kľúčovými kultúrnymi, vzdelávacími a celoštátnymi inštitúciami. Takýto pomer k hlavnému mestu, minimálne v podobne určitého „folklóru“, nájdeme aj v iných európskych štátoch. Ak si pozrieme vynikajúce ironické logo Kassaboys, tak vidíme horiaci bratislavský hrad (najnovší vizuál hl. mesta) a polovicu poľskej orlice (pridanej do košického mestského erbu v roku 1502) ukazujúcej expresívne gesto. Možno teda povedať, že pre súčasnú identitu košickej výtvarnej scény zohráva dôležitú rolu hýbateľa rôzne motivovaná konkurencia, čo je dobre (kiež by to takto vnímali aj iné regióny a snažili sa prekonať svoju lokálnosť).

Permanentná alternatíva však narazila na svoje vážne úskalie pri príprave EHMK Košice 2013. Zrazu sa niet voči komu vymedzovať, pretože hranice najvýznamnejšieho slovensko-európskeho projektu sú, a tak sa organizátori sami slobodne rozhodli, zároveň hranicami mesta Košice. Snaha čo najviac z EHMK organizovať vo vlastnej réžii, výhradnosť logiky „košičania košičanom“ a trochu ešte „východniari východniarom“ – koľko krát sa touto lokál-nacionálnou kategóriou argumentovalo v médiách? – je podľa mňa najväčším úskalím projektu. A nielen pre nevyužitie celoplošného intelektuálneho a umeleckého potenciálu v rámci Slovenska, ktorý nie je bezodný, a ktorým neradno plytvať. Ale tiež preto, že práve v takejto emancipačnej situácii sa naplno ukáže, že k povestnej košickej alternatíve jednoducho chýba vnútorný košický establishment. (Ešte aj Východoslovenskú galériu štát v roku 2006 v rámci decentralizácie delimitoval na Košický VÚC, čiže od tej chvíle sama zodpovedá za svoju úroveň.)

Prvým indikátorom tohto úskalia bola kauza Kassaboys. Alternatívna akčná skupina (absolventi košickej Fakulty umení Technickej univerzity Radovan Čerevka, Tomáš Makara, Peter Vrábeľ, ktorí boli o.i. spolu s Petrom Radkoffom strojcami živej alternatívnej kultúry, strategicky dôležitej počas rozhodovacieho procesu EÚ o EHMK) bola oslovená umeleckým riaditeľom projektu, historikom výtvarného umenia Vladimírom Beskidom, ohľadom prípravy diela. Podľa môjho osobného názoru majú všetky doterajšie spoločné projekty Kassaboys (teda nie jednotliví autori!) stále ešte výrazné umelecké rezervy: a.) nevedia sa vymaniť z nedotiahnutosti študentských recesií, b.) nedosahujú rafinovanosť a dôslednosť súčasných českých aktivistických umeleckých skupín a podobne. Beskid, ktorý ich oslovil, teda musel počítať, že pripravia niečo ironické, v maximách vlastnej dovtedajšej tvorby. Mal sa s nimi na projekte dohodnúť a byť účastný pri príprave – je zaužívaným pravidlom, že takto sa s výtvarníkmi dohaduje každá účasť na výstave vo verejnej aj súkromnej inštitúcii. Nestalo sa tak. Keď následne zistil, že má v revíri „nepohodlné“ dielo, mal namiesto (umožnenia) skratovej deinštalácie voliť verejnú diskusiu o dôležitosti dlhodobo využívanej výtvarno-umeleckej stratégie subverzivity (podvratnosti) v demokratickej spoločnosti. Bola by to plodná a pre širokú verejnosť isto prekvapujúco fundovaná diskusia.

Na druhej strane, Kassaboys podcenili význam akcie a svojím spôsobom nevyužili šancu vystúpiť z vlastného tieňa. Zotrvali v pozícii rebela aj v čase, kedy sa očakávalo, že budú konať vo vyššom záujme podujatia – opakujem, že sa jedná o štátno-kultúrny záujem číslo jedna, teda záujem nás všetkých (aj ne-košičanov). Kassaboys vymysleli úplne oprávnenú, pravdivú a adresnú inštaláciu, no ak chceli byť v pravom slova zmysle kritickí, mali ju urobiť zadarmo, bez finančných vstupov z projektu EHMK – to by bol reálny nestranný aktivizmus. Alebo, na druhej strane, mali pochopiť, že je načase prekročiť (nadstaviť) svoj revoltujúci status skôr než sa v tejto úrovni zachladí. Ide totiž dnes už o pomerne známych autorov, minimálne v celoslovenskej i českej kultúrnej verejnosti – ich názory ľudia sledujú a minimálne v rámci najbližšej komunity ich mnohí iste považujú za mienkotvorné. Chcem tým povedať, že sa Kassaboys postupne vzďaľujú pozícii rebela a približujú pozícii establishmentu – ide o nevyhnutný vývoj, ktorý skôr či neskôr dostihne každú, aj najnezlomnejšiu avantgardu. (Dobrým zdrojom týchto informácií sú dejiny umenia.) Čím skôr si to uvedomia, a prispôsobia tomu svoje aktivity, tým väčšia šanca zachovať si vlastnú tvár a dôstojnosť.

Košice sa považujú za multietnické, multinárodnostné a multikultúrne tolerantné mesto. Príspevky z konferencie o Košickej moderne (vydavateľ zborníkov je Východoslovenská galéria 2010 a 2012), ktoré ďaleko presiahli intencie výtvarného umenia, mi v mnohom otvorili oči keď vykreslili, o čo progresívnejšie miesto to v 20. rokoch 20. storočia bolo oproti celému zvyšku Slovenska. Neviem si preto úplne vysvetliť, prečo musí vo svoj predvečer takýto hodnotný festival začať z jednej strany nepochopením vážnosti svojej roly a z druhej strany gestom cenzúry. Tej toľkokrát skloňovanej tolerancii je potrebné dostáť, inak sa môže zdať, že je len vecou minulosti, len témou pre konferenciu. Nadužívanie „košickosti“, napriek tomu, že chápem, že ide v prvom rade o rozvoj tohto mesta a miesta, zaváňa lacným lokálnym „nacionalizmom“ a populizmom.

Aj Kassaboys svojím názvom – maďarsko-anglickým hybridom – so znalosťou pomerov pranierujú tento fundamentalizmus a obmedzujúcu sebastrednosť, ani som nevedel, ako až presne. Mohol sa im v decembri podariť lepší kus – takto len nastražili pascu a chytili do nej svoje mesto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?