Zruší Staré Mesto Galériu Cypriána Majerníka? Časť 2. Aktuálny stav

Autor: Richard Gregor | 19.3.2013 o 13:14 | (upravené 19.3.2013 o 13:36) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  1080x

"Ideálne by v takomto prípade bolo riešenie typu Public–Private–Partnership, za predpokladu zachovania verejnej povahy galérie – no na to, aby mohlo k dohode s prípadným subjektom dôjsť, nemožno vopred jednotlivé funkcie galérie decimovať (napr. znižovaním už beztak núdzových personálnych kapacít)."

Zlý vzťah s poslancami

Aktuálny stav ovplyvňuje okrem nepriaznivej finančnej situácie predovšetkým ideologický vzťah niektorých členov poslaneckej Komisie kultúry, najmä jej predsedníčky MUDr. Halky Ležovičovej a PhDr. Štefana Holčíka k súčasnému výtvarnému umeniu (personifikovanému o.i. mojou osobou). Prvým dôkazom tohto vzťahu sú invektívy a tlak na činnosť Centra vizuálneho umenia (pod ktoré GCM patrí), dokumentovaný v zápisniciach zo zasadaní Kultúrnej komisie od januára 2011 (zverejnené na www.staremesto.sk), a tiež záznamy o opakujúcich sa interpeláciách poslanca Holčíka smerom k činnosti galérie, na ktoré vždy korektne odpovedáme. Druhým dôkazom je zrušenie Galérie Faica (Františkánske nám. 7) k 31.8.2012. Galéria, ktorá tu z vlastných zdrojov pod hlavičkou Medzinárodnej asociácie kritikov AICA vykonávala činnosť stredoeurópskeho dosahu, musela celý svoj ďalší výstavný plán na popud komisie zrušiť a odvolať, no priestor po jej vysťahovaní zostáva ešte aj po 7 mesiacoch úplne prázdny. Nemám vedomosť, že by okrem poslanca Doc. Štefana Bučka členovia Komisie kultúry výstavy v našej galérii navštevovali.

 

Finančné škrty

Zlý vzťah s niektorými poslancami pôvodne nemal dosah na postoj zriaďovateľa ku galérii. Riziko, že sa mohol postupne stať argumentom v iných súvislostiach, však nemožno podceňovať. Súčasná ekonomická situácia mestskej časti priniesla koncom minulého roka rázne škrty v rozpočte, pričom kultúra sa na škrtoch podieľala zásadným spôsobom. Deklaroval som za galériu, že sme schopní minimalizovať všetky náklady do doby (v polovici kalendárneho roka), kým dostaneme (prípadné) granty na našu činnosť. Napriek tomu náš rozpočet na rok 2013 nepokrýva ani platy, čo z právneho hľadiska dostáva mestskú časť do zvláštnej pozície, keďže Galéria Cypriána Majerníka nemá právnu subjektivitu a za všetky jej (pracovné) zmluvy zodpovedá štatutárny zástupca.

 

Možnosti ďalšieho rozvoja galérie

Snažil som sa smerom k vedeniu komunikovať základné možnosti rozvoja galérie, aby som znižoval „stratu“, ktorú mestskej časti našou prítomnosťou spôsobujeme – navrhoval som zaviesť vstupné, predaj suvenírov, uskutočniť aukciu na podporu galérie a podobne. Výsledkom písomnej komunikácie a rokovaní je však doposiaľ jedine riešenie v alternatíve nájsť galérii iného zriaďovateľa. Ideálne by v takomto prípade bolo riešenie typu Public–Private–Partnership, za predpokladu zachovania verejnej povahy galérie – no na to, aby mohlo k dohode s prípadným subjektom dôjsť, nemožno vopred jednotlivé funkcie galérie decimovať (napr. znižovaním už beztak núdzových personálnych kapacít).

 

Čo hovorí zákon

Galériu, ktorá je zbierkotvorná, t.j. spravuje kultúrne dedičstvo, chráni Zákon o múzeách a galériách (...) č. 206/2009. Hovorí o tom, že zriaďovateľ je povinný galérii zabezpečiť priestorové, finančné a personálne podmienky na výkon základných odborných činností, medzi ktoré patrí adekvátna správa a dopĺňanie zbierky, výskum a jeho výstavná prezentácia a ďalšie. Ak má dôjsť k zmene zriaďovateľa, aj nový subjekt musí zabezpečiť rovnaké podmienky pre činnosť takejto pamäťovej inštitúcie.

 

Vyložené karty

Ako som už písal, rozhodol som sa postupovať v tejto chvíli úplne otvorene a o všetkých svojich úvahách a krokoch informovať. Dôvodom tohto môjho postupu je tiež fakt, že na úrovni Bratislavy neexistuje investigatívna žurnalistika, ktorá by sprevádzala, korigovala a tým ovplyvňovala náš spoločný verejný záujem v tomto meste. V zmysle premisy vychádzam z toho, že zachovanie verejnej povahy tradičnej Galérie Cypriána Majerníka, v ktorej mali prvé výstavy dnes najvýznamnejší výtvarníci 2. polovice 20. storočia, a ktorú sme spoločnými silami postavili znovu na nohy, je všeobecným verejným záujmom obyvateľov Bratislavy. V kultúrnej štruktúre bratislavského centra ide o originálnu a nezameniteľnú inštitúciu – druhú najstaršiu po SNG a prvú galériu špecializovanú na mladé umenie na Slovensku.

 

Rozhodol som sa postupovať v tejto chvíli otvorene aj napriek riziku, že môžem vzbudiť odpor zo strany zriaďovateľa galérie. Ako vedúci pracovník, zodpovedný nielen za galériu so zbierkou a výstavným plánom – dosiaľ platenú z verejných financií –, ale tiež za svojich zamestnancov, som nadobudol dojem, že vec treba na báze faktov otvoriť verejnej debate. Len tak sa môže zabezpečiť, že rozhodnutie a ďalšie kroky, ktoré sa vo veci galérie príjmu, budú mať trvalejšiu platnosť a váhu.

 

 

Súvisiace a nasledovné alternatívne kroky

 

1. Na základe kompetencie vyplývajúcej zo Zriaďovacej listiny som menoval novú Galerijnú radu Galérie Cypriána Majerníka (Jozef Jankovič, Peter Osuský, Aurel Hrabušický, Ivan Jančár, Květa Fulierová, Pavol Kráľ, Gabriel Hushegyi).

2. Priebežne oslovujem zástupcov všetkých relevantných inštitúcií ohľadom potenciálnej podpory vo veci zachovania verejnej povahy GCM: Slovenskú národnú galériu, Galériu mesta Bratislavy, Vysokú školu výtvarných umení, Slovenskú výtvarnú úniu, Ministerstvo kultúry, Radu galérií Slovenska, Zväz múzeí Slovenska, stavovské združenia ako AICA, ICOM, Asociáciu teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia, viaceré regionálne galérie, vybraných vydavateľov odborných, denných a ďalších periodík, vydavateľstvá, správcov internetových portálov a podobne. Oslovujem tiež mnohé nezávislé mienkotvorné osobnosti z oblasti slovenského výtvarného umenia a kultúry, ako aj zahraničné zastupiteľstvá a inštitúty, ktoré nás v minulosti podporili.

3. Zavedieme facebookovú stránku na tému zachovania Galérie Cypriána Majerníka.

4. Pokúsim sa zorganizovať verejné stretnutie a diskusiu zástupcov výtvarnej a odbornej obce – jednotlivcov i reprezentantov inštitúcií – s predstaviteľmi Starého Mesta k téme budúcnosti GCM. Zástupcov Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto požiadam, aby verejne prezentovali postupnosť krokov, svoju víziu a strategické plány týkajúce sa GCM. (Nová Koncepcia kultúrnej politiky po roku 2011 nevznikla, takže sa bez ústneho vyjadrenia kompetentných niet o čo oprieť.)

5. Som pripravený iniciovať petíciu „Za zachovanie Galérie Cypriána Majerníka“.

6. Začínam zhromažďovať všetky relevantné, podporné i kritické ohlasy na túto tému, písomné, ústne, elektronické. Som ochotný v každej chvíli diskutovať o otázkach minulosti, súčasnosti a budúcnosti GCM.

 

 

Na záver

Som spätne rád, že sme sa pri zakladaní galérie v roku 2008 prihlásili k jej historickému názvu. Umožňuje nám to dnes prekročiť naše osobné záujmy ako jej pracovníkov a pokúsiť sa o precedens, ktorým okrem iného poukážeme na podceňovanie a manipulovanie v rámci vizuálnej kultúry, ktoré u nás stále, aj napriek jej vysokej kvalite a medzinárodným úspechom slovenských výtvarníkov panuje.

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?